About Marek Jarotta

Marek Jarotta
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

About

Born  1988 in Ružomberok, Slovakia. Lives and work in Bratislava, Slovakia.

Education:
2007-2013 Academy of Fine Art and Design Bratislava Slovakia, Department of painting and other media, Doc. Mgr. art. Klaudia Kosziba, ArtD

Awards:
Final round in Painting of VUB bank, 2016, Slovakia
2nd place Painting of VUB bank, 2013, Slovakia
2nd International Biennal of Drawing and Graphic Arts, Gyor 2013, Hungary

Solo exhibitions:
2050, HotDock Gallery, Bratislava, 2016, Slovakia
2050, Industrial Gallery, Ostrava, 2016,  Czech Republic
Waiting, Artoteka gallery, Bratislava, 2015, Slovakia
Parareality, Gallery mini Art, Bratislava, 2015, Slovakia
Somewhere to somewhere, SODA gallery, Bratislava, 2014, Slovakia
Anonymous identity, Gallery of architecture SAS, Bratislava, 2013, Slovakia
Space is only noise, Gallery m++, Bratislava, 2012, Slovakia

Group exibitions:
10 years of painting, Milan, Gallerie D
´Italia, Italy, 2016
10 years of Painting, Bratislava Castle, Bratislava, Slovakia, 2015
10 years of Painting, Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica, Slovakia, 2015
My space, My place, Ružomberok, Slovakia, 2014
2nd International Biennial of Drawing and Graphic Arts, Győr, 2013, Hungary
Fog doesn 't disperse vision, Ateliér mal+by, Pisztoryho palác, Bratislava, 2013, Slovakia
Exhibition of graduation thesis, Dom umenia, Bratislava, 2013, Slovakia
Affordable Art Fair, Brussel , 2013, Belgium
Same, or smaller, or equally big, but far away ,Gallery of art, Nové zámky,  2011, Slovakia
BR BR ,Gallery  aula group exibition of  studios Painting I. Favu Vut Brno and  Painting I. VSVU, Bratislava,  2011, Czech republic
City like personality , Gallery of Ľudovít Fulla, Ružomberok, 2011, Slovakia
Young Art Show 3 Piešťany, 2010, Slovakia
Galéria Barónka,  Kežmarok, 2008, Slovakia
After plain-air exibition in Krasiczyn, 2008, Poland



Marek Jarotta
Priestor je len šum

Marek Jarotta (1988) študuje v poslednom ročníku na VŠVU v Ateliéri mal+by (Mgr.art. Klaudia Kosziba, ArtD.). Počas štúdia sa venoval zobrazovaniu filmových scén pomocou výrazne sýtej farebnosti, akoby pretransformovanej z televíznej obrazovky na plátno a vytváraním, de facto, „obrazu v obraze“. Postupne si čoraz viac osvojil filmový jazyk aplikáciou kamerového snímania a strihu do svojich diel, čo ho napokon podnietilo pracovať s priestorom ako takým, už bez figurálneho zobrazenia.
Výstava Priestor je len šum prezentuje autorovu najnovšiu tvorbu, kde sa jednak venuje exteriéru a interiéru architektonického objektu, ktorý namaľuje alebo vytlačí ako fotografiu, následne ho mechanicky zbrúsi a znovu dotvára použitím viacerých vrstiev či aplikovaním nových prvkov, ktoré opäť zbrusuje, a tak tento proces „postaviť a zničiť“ pokračuje (priam nekonečne) vo viacerých štádiách. Podobne ako v stredoveku palimpsesty, je i tu zmiešaná hra identity a vzťahov neustále prepisovaná. Z pevnej, trvácnej hmoty tela architektúry sa tak stáva efemérny, pominuteľný prvok na rozhraní abstrakcie a reality.
Podobným spôsobom zobrazuje tzv. „nemiesta“ (z ang. non-places)
produkty nadmodernity, opozitá antropologických miest, priestory bez identity, vzťahu a historických väzieb, kde nastáva strata subjektu medzi davom. Sú spojené s dopravou, komerčnosťou či s voľnočasovými aktivitami a slúžia na akceleráciu cirkulácie pasažierov a tovaru, ako sú letiskové haly, stanice, diaľničné a cestné komunikácie, benzínové pumpy, supermarkety, hotelové reťazce, prechodné kempy pre utečencov, zábavné parky, (...). Človek vstupujúci do priestoru „nemiesta“ je oslobodený od jeho obvyklých determinantov. Stáva sa iba tým, čo robí alebo zažíva ako pasažier, zákazník, vodič. Autor tieto priestory zobrazuje bez figurálnych prvkov, pozornosť sústreďuje na samotné „nemiesta“ ako priestory anonymné, odosobnené. Pohltila ich samota, ktorú oni sami vymedzovali. Zastavil sa v nich čas a ruch, ostal iba šum.

                                                                                                          Mária Janušová                                                                                                                      

Marek Jarotta
Space is only noise
Marek Jarotta (1988) study in last year on Academy of Fine Arts and Design in painting studio mal+by (Mgr.art. Klaudia Kosziba, ArtD.). During study gave his attention to  display movie scene by expressive saturate colourity, as if was transform from television screen to canvas and creating „image into image“. He adopted movie language by application camera scanning and cut in his work gradually, what him stimulated at last with space as such, without figural representation.
Exhibition Space is only noise presenting author's latest work, where he work with exterior and interior of architectural object, which paint or print as photography, then he mechanically grind away it and mold again by using various of layers whether by adding  new elements, which grid away and so this process of „build and destroy“ continue ( almost infinitely) in various stages. Analogous to middle ages palimpsests, there is mixed game of identity and relations continually transcribing. From sturdy, long durability material of body architecture becoming ephemeral, transient element on interface of abstraction and reality.
He displays „non-places“ in similar way- products of supermodernity, opposite of antropological places, spaces without identity, relation and historical relations, where becoming loss of subject between crowd. They are linked with transit, commerciality and leisure activities and serves to aacceleration of citculation passengers and goods, as are airport's hall, stations, highway and road communications, petrol stations, supermarkets, hotel chains, camps for refugees, amusement parks,... Human entering into space of „non-place“ is duty free from his obvious determinants. He is becomming only thereby, what he is doing as acustomer, driver. Author dispaying these spaces without figural elements, he focusing attention on non-places itself, as spaces annonymous, depersonalize.They was absorbed by solitude, which themselves specify.
There is arrested time and activity, there stayed only noise.                

Mária Janušová

Anonymné identity
Galéria architektúry Spolku architektov Slovenska
Panská 15, Bratislava

Otvorenie výstavy:
27. august 2013 o 17:00

Trvanie výstavy:    27. august- 12. september 2013

Výstava Anonymné identity  predstavuje autorovu diplomovú prácu, ako aj jeho najnovšiu tvorbu, v ktorej sa venuje práci s priestorom, a síce s priestorom tzv. „ne-miest“ spojených s dopravou, komerciou, voľnočasovými aktivitami, ktoré slúžia na akceleráciu cirkulácie pasažierov a tovaru. Jarotta zobrazuje letiskové haly, čakárne, vlakové a autobusové stanice, chodby v metre, teda interiéry stvorené pre masy ľudí, z ktorých sa vytráca individualita a identita. Človek, ktorý do nich vstupuje sa stáva iba tým, čo robí alebo zažíva ako pasažier, zákazník, vodič. Jarotta tu však nevkladá figurálny prvok, svoju pozornosť sústreďuje na samotné „ne-miesta“, zachytáva ich anonymitu, odosobnenosť. Redukcia farebnosti vyjadruje jednotvárnosť a sterilitu prostredia. Univerzálnosť a podobnosť týchto priestorov autor podčiarkuje prelínaním rôznych médií (fotografie, kresby, grafiky, maľby), ako aj prekrývaním a hybridizáciou viacerých objektov. Následne ich „zdrsňuje“ mechanickým brúsením a znovu dotvára aplikovaním viacerých vrstiev, ktoré opäť zbrusuje, a tak tento proces „postaviť a zničiť“ neustále pokračuje. Z pevnej, trvácnej hmoty tela architektúry sa tak stáva efemérny, pominuteľný prvok na rozhraní abstrakcie a reality. Použitá technika brúsenia a prekrývania akoby zdôrazňovala závislosť „ne-miest“ od ľudského faktora, pretože bez neho sa pomaly vymazávajú, až transcendentujú.

Jarotta teda stvárňuje priestory turistickej a migračnej kultúry. Zobrazuje ich
v utopickom čase, kedy v nich nikto nie je a stávajú sa pamätníkmi ľudských príbehov, ktoré sa v nich odohrali, sú z nich pamätníky anonymných identít.

Marek Jarotta (1988) je čerstvým absolventom odboru maľby a iných médií (Ateliér mal+by, Mgr. art. Klaudia Kosziba, ArtD.) na VŠVU v Bratislave. Počas štúdia sa venoval zobrazovaniu filmových scén pomocou výrazne sýtej farebnosti, akoby pretransformovanej z televíznej obrazovky na plátno a vytváraním de facto „obrazu v obraze“. Postupne si čoraz viac osvojil filmový jazyk aplikáciou kamerového snímania a strihu do svojich diel, čo ho napokon podnietilo pracovať s priestorom ako takým. Absolvoval viaceré spoločné výstavy, ako aj nedávnu samostatnú s názvom Priestor je len šum v Galérii M++ v Bratislave.  

                                                                                           Mária Janušová



PARAreality
Výstava Parareality v sebe prepája tvorbu dvoch mladých autorov, Lucie Horvátovej a Mareka Jarottu, bývalých poslucháčov Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (Jarotta) a Fakulty výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici (Horvátová). Výstava verejnosti otvára nové zázemie galérie miniArt, ktorá sa zo svojich pôvodných priestorov aktuálne presťahovala do bývalej budovy YMCA na Karpatskej ulici.
Názov Parareality asociatívne odkazuje na čosi ako paralelné svety, iné reality, para (vedľa, či odchýlne) priestory, ktoré ležia kdesi mimo bežného chápania priestoru a času. V tvorbe, i v osobnom vesmíre Lucie Horvátovej a Mareka Jarottu, by sme našli mnoho priesečníkov. Okrem vzťahu, keďže tvoria pár (čo napokon ich tvorbu tiež ovplyvňuje), ich akosi prirodzene spája záujem o vyjadrenie a manipuláciu hodnôt priestoru. Na jednej strane to čo spája, tu zároveň stojí v protipóle a delí. Priestor neosobný, anonymný, akoby „bezčasý“, či postapokalyptický u Jarottu a na stane druhej priestor subjektívny, hravý  a  prežívaný v individuálnom čase u Horvátovej.
Maľby Lucie Horvátovej zobrazujú duševné priestory a pohrávajú sa s tým, čo je vo vnútri a vonku. Tieto dve roviny sa niekedy zlievajú a prechádzajú až do istého formalizmu geometrie, no stále akosi osobného, i keď fiktívneho prostredia, narušeného tým vonkajším. Tieto para svety, či paralelné reality („post internetovo skolážované“) sú akýmisi snami a únikom z reality. Vznikajú z časti intuitívne. Priestor je tu fragmentovaný, zasiahnutý časťami kryštalických hmôt, ktoré akoby rástli, rozpínali sa alebo parazitovali na vnútorných priestoroch. Vytvárajú tiež pohyb, kryštalizujú a vyvíjajú sa. Môžeme ich vnímať ambivalentne, ako povrchné, efektné a lesklé alebo v nich vidieť čosi čisté a dokonalé. Sú ostrými, zraňujúcimi,  no i krehkými zároveň.
Marek Jarotta sa kontinuálne zameriava na skúmanie tzv. tranzitných uzlových miest
„nemiest“. Miest patriacim všetkým, no zároveň nikomu. Tieto priestory migrácie donekonečna konštruuje, rekonštruuje, odhmotňuje a deštruuje. Prepisuje a mení ich stopy. Jeho „nemiesta“ sú bez identity, histórie a času, no zároveň spojené s komerciou, cirkuláciou pasažierov a tovaru. Zastavil sa v nich čas, sú čakárňami a bránami, ktoré nás stretávajú na ceste z bodu A do bodu B. Univerzálnosť a sterilitu, no zároveň mnohosť týchto priestorov, podčiarkuje i formálne hľadisko diel. Prelínajú sa tu rôzne média (fotografia, grafika, maľba, kresba), vrstvy, fragmenty a nánosy času a priestoru. Použitá technika prekrývania, odstraňovania a vrstvenia stôp odkazuje na ľudskú aktivitu, od ktorej sú tieto priestory bytostne závislé. Bez tohto faktoru by boli zbytočné a tak tým, že sú prázdne, efemerujú a miznú. Tieto vyprázdnené produkty, či nadprodukty migračnej kultúry mrznú v utopickom čase alebo čase „tesne po“ a stavajú sa náhrobkami anonymity a jej neznámych indivíduí.
Výstava PARAreality približuje subjektívne a rozdielne chápanie hodnôt a hmôt priestoru, ku ktorému sa autorom viažu osobné konotácie. Príďte a nechajte sa pohltiť ich svetmi.

M.B.      


2050

Marek Jarotta (*1988) je absolvent magisterského štúdia v Ateliéri mal+by pod vedením Doc. Mgr. art. Klaudie Kosziby ArtD. na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Svoju tvorbu primárne zameriava na médium maľby a jej presahy. Príznačný je jeho záujem o vyjadrenie a manipuláciu hodnôt priestoru, ktorý zobrazuje ako neosobný, anonymný, „bezčasý“, post apokalyptický či paralelný (nachádzajúci sa mimo reálneho času a priestoru). Jarottov umelecký program sa kontinuálne zameriava na skúmanie tzv. tranzitných uzlových miest „nemiest“ (z ang. Non-places). Miest patriacim všetkým, no zároveň nikomu. Tieto priestory migrácie autor donekonečna konštruuje, rekonštruuje, odhmotňuje a deštruuje. Prepisuje a mení ich stopy. Jeho „nemiesta“ sú bez identity, histórie a času, no zároveň spojené s komerciou, cirkuláciou pasažierov a tovaru. Zastavil sa v nich čas, sú čakárňami a bránami, ktoré nás stretávajú na ceste z bodu A do bodu B. Univerzálnosť a sterilitu, no zároveň mnohosť týchto priestorov, podčiarkuje i formálne hľadisko diel. Prelínajú sa tu rôzne média (fotografia, grafika, maľba, kresba), vrstvy, fragmenty, nánosy času a priestoru. Použitá technika prekrývania, odstraňovania a vrstvenia stôp odkazuje na ľudskú aktivitu, od ktorej sú tieto priestory bytostne závislé. Bez tohto faktoru by boli zbytočné a tak tým, že sú prázdne, efemerujú a miznú. Tieto vyprázdnené produkty, či nadprodukty migračnej kultúry mrznú v utopickom čase alebo čase „tesne po“.

Výstava 2050 názvom odkazuje k budúcnosti a
k mementu vyľudnenia, prázdna, skazy a času „tesne po“ či post. Času, ktorý možno nie je tak vzdialený a nemožný. Koncepcia obrazov sa pohráva s iným chápaním priestoru, reality a jej simulakier, ktoré sa donekonečna množia, vrstvia, prelínajú, vznikajú a zanikajú. Ocitáme sa tu na paralelných územiach, mimo nášho bežného časopriestoru. Vyľudnené „nemiesta" postupne miznú, tak ako v našej pamäti podoby tisícok miest, ktorými len prechádzame alebo sa v nich ocitáme v nutnosti čakania. Po týchto obrazoch ostáva už len neurčitý šum, pocitová či vizuálna stopa. Selektívna percepcia spôsobuje, že len sťažka rozoznávame úplnosť videného a objektívnu realitu miest. Tie sa vychyľujú kdesi na hranicu toho čo je ešte zapamätateľné a čo už pohltené. Ostávajú len fragmenty a stopy. Rozpamätávaniu sa, medzi úplným vyšumením alebo skreslením, zostáva už len pár úlomkov reality. Jarottové diela zaznamenávajú subjektívne (no zároveň i nám blízke) vnímanie času a jeho otázky plynutia i pominutia...

Marianna Brinzová
                                                                                                                            

 
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky